Bella e la Bestia: O tom ako malo autíčko z Kinderka kolieska na stre...

Bella e la Bestia: O tom ako malo autíčko z Kinderka kolieska na stre...: Ľudia milujú návody, áno, áno je to tak. Síce nerozumiem prečo sa stále musíme riadiť podľa niečoho, niekoho a niečím. Máme návody na prípra...

O tom ako malo autíčko z Kinderka kolieska na streche ...

Ľudia milujú návody, áno, áno je to tak. Síce nerozumiem prečo sa stále musíme riadiť podľa niečoho, niekoho a niečím. Máme návody na prípravu jedál, návody na zloženie poličky, návody použitie liekov, kozmetiky úúúplne všetkého na svete. Hej no, pravda, že človek sa socializuje od narodenia. Dieťa neustále napodobňuje svoje okolie a to hlavne preto, aby sa stal plnohodnotným členom spoločnosti. Toto sa dá logicky pochopiť.

AlE veľké ALE ... Dnes som sa tak prechádzala pomedzi poličky s knihami na obchodnej vo Svete knihy. Zabočila som do uličky, kde svietil nápis partnerské vzťahy. Aj keď ... a napriek všetkému môjmu odporu k literatúre tohto typu som sa začala prehŕňať v knihách v nádeji, že nájdem aspoň vtipný darček pre moje citovo a vzťahovo rovnako retardované kamarátky. Ako sa hovorí nechváľ deň pred koncom a knihu podľa obalu, rozhodla som sa odolať vábeniu  s cyklamenovo ružovým prebalom a prečítať pár riadkov. Nie, nič sa nedialo, text rovnako umelý a lacný ako cyklamenovo ružový obal.

Veď už len počúvajte tie názvy Svadba za 365 dní, Ako si nájsť manžela, Nechal Vás ... nevadí príde iný, Mars a Venuša na 1000 spôsobov, Ako získať dokonalý vzťah. Samozrejme, na poslednej strane skoro každej knihy  odvolávka na exaktný výskum z U.S.A.

Ako som sa tak dívala do poličky začala som rozmýšľať, ako je možné, že v tejto krajine a vôbec na tejto Zemi je ešte niekto slobodný? Veď predsa je to také jednoduché a zhrnuté do niekoľkých priamych, riadne zrozumiteľných bodov.

Napr.

Človek už nechce byť sám→príde do kníhkupectva →kúpi si knihu → vážne tomu verí J→hop šup do roka je svadba  a žili šťastne až kým nepomreli.

Chorý scenár? Absolútne súhlasím. A tento názor mi nevyvráti nič iné, len to, keď sa fyzicky dotknem toho človeka, ktorý sa zúčastnil toho exaktného výskumu v U.S.A a žije šťastne až kým nepomrie.

Kde sa podel vlastný, úsudok, empatia, náklonnosť, city, ten super pocit v bruchu keď viete že to je tam ?? Naozaj  to šlo všetko do hován? Neverím!

Už ako dieťa som neznášala návody. Možno preto som si myslela, že prášok na pranie je cukor a mamina špirála je na ústa, lebo pekne vonia. Hej no, ale vlastne to som ešte ani nevedela poriadne povedať ako sa volám. No takže to bola taká malá odbočka do môjho ranného detstva. Keď sa mi však rozvinula jemná motorika a koordinácia očí a rúk na vyššiu úroveň,spoznala som Kinder vajce. Už vtedy som zistila, že najlepšie ako zúžitkovať pribalený papierik s návodom, je z neho poskladať mini lodičku.

Síce sa mi pár krát stalo, že sa mi modré autíčko z Kinderka rozpadlo, lebo mu dobre nedržali kolieska, ale postupom času som odstránila všetky nedostatky a mohla si autíčko púšťať dole dvorom.

A presne o tom to je, ak keď najskôr budete mať kolieska na streche tak nech, budú to vaše kolieska na streche! A keď nabudúce dostanete Kinderko aspoň budete vedieť, že minule tie kolieska na streche nevypadali dobre a tak ich primontujete na podvozok.

Víkend v znamení slova ľúbim ťa.

Hneď v úvode musím upozorniť, že sa nejedná o mňa, ale o človeka, s ktorým som si taká blízka, že keby bolo bližšie prekrížili by sme sa.

Viete vždy som si myslela, že každá žena priamo či nepriamo čaká na slová ľúbim ťa a je to pre ňu nejaká pomyselná predcieľová páska, ktorá keď sa pretrhne nastáva ďalšia méta manželstvo. No teda myslela som si to hlavne asi preto, že na človeka z každej strany táto usporiadaná predstava útočí.

A potom to prišlo keď ma z úplne najhlbšieho spánku vytrhlo, v tom momente strašné vybrovanie bieleho LG a z druhej strany slová ... ty to bolo niečo strašné, mňa jebne. Podľa posledného slova som identifikovala volajúceho, otvorila oči a snažila sa vnímať príbeh podľa tónu hlasu zaručujúci nemalé pobavenie. Mám rada všetky príbehy ktoré sa začínajú vetami „ Mal takého veľkého vtáka, že to by si si naň mohla zavesiť kabelku ... Priateľka musíme použiť plán B ktorý ešte nemáme ... Život ma naučil jednu podstatnú vec, rozoznať hovno od čokolády, bez toho, aby som to musela stále ochutnávať.

Vieš čo mi povedal, že ľúbim ťa ja som tak rýchlo v živote nevytriezvela a keby len to, ja som celú noc rozmýšľala ako ho vyhodím z bytu. No normálna reakcia, nás nenormálnych ženských. /aut/ Ja som sa mu ráno ani nepozdravila, vyhovorila som sa na služobku , zabuchla dvere a hneď ti volám. Mne je do plaču. Zhnusilo sa mi na ňom všetko, to že je vysoký, silný, nežný.... proste všetko. Na všetko som sa začala dívať z iného uhla. To, že je vysoký sa zmenilo na abnormálne, silný na steroidy, nežný na slizký, inteligentný na premúdrelý chuj, majetnejší na starý bohatý kokot.

Po tomto citovom foa grá som zložila a šla sa venovať hygienickým návykom, kŕmeniu, ale stále som to mala v hlave. Je to priam smiešne tragické, ale nemohla som sa prestať smiať. Jediné čo som bola schopná na to napísať bola veta : Muži majú predstavy o ženách a potom stretnú nás dve :D.

Ja sa strašne rada hrám s našim kocúrom...no hrám ako hrám. Väčšinou ho vyzúrim do nepríčetna keď začne vrčať, ježiť chvost a sťahovať uši a keď už ani po tomto neprestávam provokovať chytí mi ruku do labiek a odtláča ju preč od seba. Je to taká tá posledná reakcia keď už vidí, že nič iné nezaberá. Asi je to aj u nás tak, že odtláčame všetko čo nám robí zle. Záleží ovšem od podnetu. Pre niekoho je to facka, pre niekoho slovo ľúbim ťa.

Keď som tak nad tým všetkým začala rozmýšľať napadlo ma, že najvhodnejší svadobný darček pre niektoré moje kamarátky bude zaplatenie celodenných služieb security servisu počas svadobného dňa. SBS bude strážiť nevestu a počas obradu stáť pri vchodových dverách do kostola. Nie z dôvodu, aby sa na obrad nedostal nikto nepovolaný, ale z dôvodu,  aby nevesta nemohla zdrhnúť. Prípadne by som ako bonus pridala mastičku na vyrážky, ktoré spôsobia svadobné šaty a papierové vrecko. Papierové vrecko má hneď niekoľko využití, keď do neho dýchate odburáva stres a paniku a keď sa do neho vygrciate odbúrava žalúdočnú nervozitu. Perfektný darček!! 

A vlastne ako to celé dopadlo? Tomu s tým slovom nedvíhame telefón a nereagujeme na sms. Nemôžem však skývať svoje nadšenie z faktu, že po pokuse vysvetliť si veci face to face nám do baru pribudla celkom novučičká lahvička chivas regal :*

Mici šeredka a my ostatné

Nie každý môže mať blog plný kultúrno politických glosov, jedinečných objavov a zistení, burcujúcich názorov a inšpirujúcich fotiek. Sme tu aj my dievčatá, ktoré zaujímajú a štvú obyčajné veci. Ale koniec koncov hovorí sa že v jednoduchosti je krása nie?

Možno práve pod vplyvom tejto vety vznikol taký zvláštny druh dievčat, ktoré sa voľne pohybujú po priestranstvách miest. Sú príjemné, naučeno milé, vzdelané, v žiadnom prípade sa neradia do kategórie Boris Kolar company, pretože nič primitívnejšie a prízemnejšie pre nich neexistuje. Áno tento názor súvisí s ich vzdelaním a rodinným zázemím , ktoré často býva dosť silné nato, aby ich kade tade presadilo. Teda možno sa jedná aj o prudérnosť, alebo neschonosť vlastného názoru. Napríklad ja si o manželkách Borisa Kolára nemyslím v žiadnom prípade nič zlé. Podľa mňa sú to „dámy“, ktoré si jednoducho vedia zariadiť život podľa svojich predstáv a neskrývajú sa za pseudo záves intelektuality a vysokých hodnôt. Práve naopak dávajú to najavo vysokými podpätkami a krátkou sukňou.  To akým spôsobom, svoje méty dosahujú je už vec druhá. Nuž ale ako sa hovorí účel svätí prostriedky. Ale vráťme sa naspäť k Mici šeredke, povedali sme si kde sa pohybuje, aký dojem vzbudzuje, najvyšší čas povedať si milé dámy ako ju rozpoznať. Myslím že nikoho neprekvapím ak poviem, že sa nejedná o veľmi výrazný typ ženského stvorenia. Jedná sa hlavne o obyčajnosť, šedivosť, povahu ňuňavú s reakciami prísne kontrolovanými, rsp. často naučenými od inej ženy, ktorú sama považuje za atraktívnu. K fyzickému výzoru sa dá jednoznačne priradiť do očí bijúca absencia estetického cítenia. O kreativite radšej pomlčím.

Ich život je správny, správne nalinkovaný, podľa pravidiel a šablóny. Nič sa nemôže stať všetko sa očakáva a predpokladá na všetko sú pripravené správne reakcie a modely správania. Asi som čudná ja, lebo ich okolie to považuje za splnenie všetkých ich predsavzatí. Haha ako keby všetci vedeli, že aké ich v skutočnosti majú že? Prišla som na to, prečo je to tak, pretože sú prekuknuteľné, a ovlyvniteľné názormi iných do takej miery, že v konečnom dôsledku už ani nevedia čo si naozaj myslia. Nikdy sa však nezabudnú nenápadne pochváliť svojimi malými veľkými víťaztvami.  Nenapadá ma tu nič iné len šedá hmota prevaľujúca sa s boka na bok a mierne bublajúca a trochu osliznutá ako vrch knedle. To je priebeh života mici šeredky. Konverzačné zručnosti sú vyvinuté trošku nad priemer, ale naozaj len trošku, konverzujú na všeobecne vhodné témy, bez spontánnosti, síce s nezameniteľnou dávkou jemnosti, ale bez šarmu. Robia všetko preto, aby objekt ich záujmu nenadobudol dojem že ich priťahuje a nedaj bože, že by ho bohapusto pretiahli, len by sa tak zaprášilo. Keď už v konverácii dôjde k nejakej kontroverznejšej téme, majú pocit, že majú čo povedať. Lenže najčastejšie to býva tak, že vyjadruje názory, hodnoty a postoje iných ľudí. Na tomto však naozaj nie je nič zlého každý človek sa chce pripodobniť tmu čo sa mu páči. Ak mám hovoriť za seba, nerada by som však bola v pozícii niekoho kto, kopíruje, keď môžem byť v pozícii kopírovaného. ( a nerada by som bola v tej pozícii aj sama pred sebou, ale zase ja si sama seba nesmierne vážim)

Nosia tenisky teniskové ( viete také ako sa nosia na aerobik), nefarbia si vlasy, zriedka sú primaľované ( a aj keď sú ...) jaaaj no a samozrejme sú bojazlivé kuriatka moje ( ja som už ako dieťa chytala kuriatka pod krk, keď som ich chcela pohladkať a celá rodina sa bála aby som ich nepodrhla)

 Viete prečo mici šeredka priťahuje mužov? No lebo musí. Keby ich nepriťahovala z jej vzletných hodnotových orientácií  sa nenažere, proste potrebuje, aby sa o ňu niekto staral. Ale nie v zmysle duševnom, emočnom a bla bla, ale normálne v doslovnom. Zvláštne, že Mici šeredka priťahuje hlavne mladších mužov že? A viete prečo? No pretože tí sú ešte dostatočne sprostí na to, aby jej skočili na ideály, vydesenosť životom ako takým ... no a potom ich to buď prejde ( v tom prípade, ak zistia, že nie je všetko zlato čo sa bliští a každá mačka je po tme čierna), alebo ich to neprejde a v tom prípade je mici šeredka za vodou. Dostane sa do spoločnosti žien, ktorým sa chcela podobať. To už si možno aj tenisky normálne kúpi, aj škuty nafarbí, primaľuje a zrazu jej to už ani na vonok nepríde také povrchné že? Sú zvláštnym charakterovým spojením Anny zo zeleného domu a Yoko Ono.

Priateľ či nepriateľ?

Muži v našom živote prichádzajú a odchádzajú, ale priatelia ostávajú. Na akom zvláštnom princípe si človek vyberá priateľov a na akom zvláštnom princípe ich zasa stráca? Podliehajú aj priateľské vzťahy sociálnej kritike? Znamená to že keď jeden z priateľského vzťahu urobí niečo čo sa vymyká normám a pravidlám stáva  sa pre svojich priateľov a nežiadúcim, nechceným a neľúbeným? Čím to je spôsobené že jedno slovo alebo jeden čin je schopný vymazať všetky spomienky a vymazať nejakého človeka z nášho srdca? Priateľ je človek na ktorom nám záleží a sme sním ochotný znášať všetko to dobré aj zlé. Literatúra definuje priateľstvo ako určitý druh lásky, ktorý je však legalizovaný priamo stýkaním sa dvoch ľudí na verejnosti  a nemusí byť potvrdený nejakým nezmyselným papierom pod ochranou Ježiša Krista. .

Princípov na akých  si človek vyberá priateľov je  viacero niekedy ide len o núdze cnosť aby človek nebol sám v cudzom prostredí a ďalším sú krízové situácie, pri ktorých ide najčastejšie o bolesť duše . Ale čo ak sa nám ten druhý zadrie pod kožu na toľko, aby sme sa ho neboli ochotný vzdať za žiadnu cenu aj vtedy keď nás od seba sám odháňa.  Je aj vtedy našou povinnosťou chovať sa ešte ako priateľ, či  už ako nepriateľ? 

Vzťahy, alebo vzťahovačnosť

Pod pojmom láska si mnohí z nás predstavujú ideálne spolužitie medzi mužom a ženou, vzťah založený na vzájomnej dôvere a porozumení. Ak tomu tak nie je, takýto stav sme si zvykli pomenovať nešťastnou láskou. Ako teda vzniká nešťastná láska? Je to vtedy, keď sú nám naše city voči inej osobe neopätované, alebo je to stav, kedy samy seba považujeme za neatraktívne a nepríťažlivé pre iné pohlavie a na úkor tohto prestávame cítiť lásku aj voči sebe samým. Našťastie tento stav netrvá na veky, v živote sa teda striedajú obdobia zaláskovanosti a obdobia nezaláskovanosti? A čo je medzi tým, nejaké šedivé obdobie, keď je žena nešťastná a čaká? Čaká na toho  pravého, ktorého si predstavuje, keď večer zaspáva, aj keď sa ráno prebúdza. Je to naozaj život, ktorý chceme žiť, veď je to ako, keby sme sedeli celý život v pomyselnej čakárni a čakali, no nemáme istotu na koho, alebo na čo vlastne čakáme. Keď sa dočkáme, nemusí to byť vždy také ideálne, ako sme si predstavovali, nemusí to byť ten pán pravý, no my sme aj tak šťastné, pretože môžeme prestať čakať a máme nad tými ostatnými navrch, pretože oni ešte stále čakajú a my už nie, my sme sa už dočkali. Aj keď v našom vnútri stále hlodá pocit, že to nie je ten, na ktorého sme tak dlho čakali, napriek tomu sa uspokojíme s tým, čo máme, len preto, aby sme v očiach iných postúpili do ďalšieho levelu, levelu zaláskovanosti. Ten pocit, čo máme však nie je v nás len tak náhodou, je to intuícia, je to hlas srdca alebo duše, je to jeho obranný mechanizmus pred tým, aby sa po určitej dobe netrápilo, a nebolelo. Ten pocit by som prirovnala k funkcii bielych krviniek, ako súčasti imunitného systému organizmu, predsa ani tie si do tela nevpustia niečo, čo by mohlo telu spôsobovať bolesť. Keď človek dostane fyziologický podnet na cudzorodý prvok vo svojom tele, sprevádzajú ho horúčka, malátnosť a mnoho iných prejavov, snaží sa tomu zabrániť zo všetkých síl leží, potí sa a za pár dní je fit. Ako sa však dá rozpoznať cudzorodý organizmus v našom srdci, ten, čo tam nepatrí, ale napriek tomu ho tam púšťame s vidinou krátkodobého šťastia a naplnenia, stojí nám tá krátka chvíľa radosti  za nasledujúcich niekoľko týždňov, či dokonca až mesiacov smútku a bolesti? Dajú sa teda dnešné ženy označiť za ľudí holdujúcich sado­­-masochistickým praktikám v láske a sú odsúdené na nekonečné trápenie, až kým sa nedočkajú toho pravého?  Prečo potom vznikol pojem nešťastná láska, veď predsa stav, keď sme odvrhnuté a ponížené sa ani z ďaleka nedá nazvať láskou.

Je to skôr záležitosť ženského ega, alebo aj nechuť vrátiť sa naspäť do čakárne medzi milióny iných žien a čakať odznova.
Ženské srdce má zvláštnu schopnosť rýchlej, ale bohužiaľ iba dočasnej regenerácie. Vídíte v podstate je ako dážďovka, ktorú keď rozpolíte, tak jej články dorastú späť.

pusu a pac Bella

o špendlíkoch, ľuďoch a jednorožcoch

Veľmi rada sledujem ľudí ako sa správajú, tvária, obliekajú a stále hrajú na to, čím chcú byť, alebo sa niekedy usilovne snažia zakryť to, čím v skutočnosti sú. Spoločnosť je sociálny konštrukt a všetko je to hra, hra na to, kto o sebe vytvorí dôveryhodnejšiu predstavu v očiach ľudí okolo seba. Najjednoduchšie ako vytvoriť ilúziu o sebe je prostredníctvom toho, čo má človek na sebe.  A kto by tvrdil opak, tak klame. Zo všetkých strán sa na nás valia produkty, prípravky, nástroje, prístroje, poväčšine slúžiace na premenu, zmenu a vylepšenia. Týkajúce sa nášho tela, a ak nie celého, tak pri najmenšom jeho častí a určite jeho pokrytia.  Všetko tvoria ľudia a všetko je tu pre ľudí. A keďže človek je tvor spoločenský, prirodzene  sa začleňuje do nejakej zo širokého spektra spoločností. Určite však do tej najväčšej z nich, do spoločnosti konzumnej.  Samozrejme, s dôrazom na slovo konzum v slovnom spojení konzumná spoločnosť.  Je to naozaj všetko  len o biznise  a obchode s ilúziou estetična vytváraného ľuďmi  napr. aj na druhej strane zemegule, ktorých chtiac či nechtiac počúvame? Nepoznám krajší monológ ako mala  Meryl Streep vo filme Devil wears Prada o obyčajnom modrom svetri. Ale tak to je, o napodobňovaní. Človek je schopný napodobniť úplne všetko. Napodobnili sme kožušiny, ľudské vlasy, keď sa nám  v zrkadle niečo nepáči počas obednej pauzy skočíme na blízku a dnes už takmer všade prítomnú kliniku plastickej chirurgie a dáme si zmeniť nos, uši, prsia, predĺžiť nohy, poprípade, ak je nespokojnosť jedinca príliš akútna, vyrieši to zmenou pohlavia. Všetko po vzore niekoho iného. A prečo to vlastne? Preto, aby sme sa aspoň na okamih priblížili ideálom, ktoré máme sami v sebe, pretože veríme, že zmena, ktorou prejdeme nám pomôže získať vysnívané zamestnanie (ľudia akosi zabúdajú na to, že vo väčšine zamestnaní sa pracuje hlavou, prípadne rukami a fyzický zjav je len ako  bonus, pre kolegov, ktorí sa na nás chtiac či nechtiac musia pozerať), vysnívaného partnera ( aj keď tu si dovolím zaoponovať, keďže prvotné fyzické očarenie trvá len prvých pár mesiacov a potom fyzický vzhľad človeka stráca vo vzťahu  prioritnú vábivú funkciu ). 

No a cítime sa po absolvovaných procedúrach už konečne dokonale krásnymi bytosťami? Myslím, že za najdokonalejšie stvorenie je označovaný jednorožec anjel, alebo Boh. A teda nemám pocit, že by dnes po uliciach chodili samé jednorožce. Dokonca sa musím priznať, že som už poriadne dlho žiadneho nestretla. Naozaj neviem, kde sa potulujú. A o Bohu už ani nehovorím. A keďže tieto bytosti oplývajú neskonalou múdrosťou a dobrotou, je jasné, že tento odsek stráca význam.

Dokonalosť je relatívny pojem, so schopnosťou zmeny svojho významu z minúty na minútu. Pojem dokonalosti je však naplnený významom neustálej nespokojnosti pri jej hľadaní. Biblia označuje dokonalosť ako dar božej milosti (možno boží dar spočíva v tom, že dokonalosť prestaneme hľadať a uspokojíme sa s tým, čo v aktuálnej situácii máme).

Dokonalosť sa vraj utvára dvomi spôsobmi.  Buď je tu úplne už od začiatku, alebo zreje postupne. Oba spôsoby naraz sú vraj vlastné len pánu Bohu.

Diane vo svete okolo nás ma však neustále núti pýtať sa, ako vlastne rozpoznáme dokonalosť hneď na začiatku, keď zo všetkých strán na nás útočia veci a predstavy, ktoré už za dokonalé, označené sú. Podľa môjho chápania je teda dokonalosť v dnešnej dobe prehliadnuteľná ako zelený hlavičkový špendlík pohodený v tráve. Kým nás nepichne do nohy, tak ho nenájdeme. A keď ho nájdeme 3 miliardy ľudí budú mať zrazu v záhrade pohodené zelené hlavičkové špendlíky.

Pusu a pac  Bella