Vzťahy, alebo vzťahovačnosť

Pod pojmom láska si mnohí z nás predstavujú ideálne spolužitie medzi mužom a ženou, vzťah založený na vzájomnej dôvere a porozumení. Ak tomu tak nie je, takýto stav sme si zvykli pomenovať nešťastnou láskou. Ako teda vzniká nešťastná láska? Je to vtedy, keď sú nám naše city voči inej osobe neopätované, alebo je to stav, kedy samy seba považujeme za neatraktívne a nepríťažlivé pre iné pohlavie a na úkor tohto prestávame cítiť lásku aj voči sebe samým. Našťastie tento stav netrvá na veky, v živote sa teda striedajú obdobia zaláskovanosti a obdobia nezaláskovanosti? A čo je medzi tým, nejaké šedivé obdobie, keď je žena nešťastná a čaká? Čaká na toho  pravého, ktorého si predstavuje, keď večer zaspáva, aj keď sa ráno prebúdza. Je to naozaj život, ktorý chceme žiť, veď je to ako, keby sme sedeli celý život v pomyselnej čakárni a čakali, no nemáme istotu na koho, alebo na čo vlastne čakáme. Keď sa dočkáme, nemusí to byť vždy také ideálne, ako sme si predstavovali, nemusí to byť ten pán pravý, no my sme aj tak šťastné, pretože môžeme prestať čakať a máme nad tými ostatnými navrch, pretože oni ešte stále čakajú a my už nie, my sme sa už dočkali. Aj keď v našom vnútri stále hlodá pocit, že to nie je ten, na ktorého sme tak dlho čakali, napriek tomu sa uspokojíme s tým, čo máme, len preto, aby sme v očiach iných postúpili do ďalšieho levelu, levelu zaláskovanosti. Ten pocit, čo máme však nie je v nás len tak náhodou, je to intuícia, je to hlas srdca alebo duše, je to jeho obranný mechanizmus pred tým, aby sa po určitej dobe netrápilo, a nebolelo. Ten pocit by som prirovnala k funkcii bielych krviniek, ako súčasti imunitného systému organizmu, predsa ani tie si do tela nevpustia niečo, čo by mohlo telu spôsobovať bolesť. Keď človek dostane fyziologický podnet na cudzorodý prvok vo svojom tele, sprevádzajú ho horúčka, malátnosť a mnoho iných prejavov, snaží sa tomu zabrániť zo všetkých síl leží, potí sa a za pár dní je fit. Ako sa však dá rozpoznať cudzorodý organizmus v našom srdci, ten, čo tam nepatrí, ale napriek tomu ho tam púšťame s vidinou krátkodobého šťastia a naplnenia, stojí nám tá krátka chvíľa radosti  za nasledujúcich niekoľko týždňov, či dokonca až mesiacov smútku a bolesti? Dajú sa teda dnešné ženy označiť za ľudí holdujúcich sado­­-masochistickým praktikám v láske a sú odsúdené na nekonečné trápenie, až kým sa nedočkajú toho pravého?  Prečo potom vznikol pojem nešťastná láska, veď predsa stav, keď sme odvrhnuté a ponížené sa ani z ďaleka nedá nazvať láskou.

Je to skôr záležitosť ženského ega, alebo aj nechuť vrátiť sa naspäť do čakárne medzi milióny iných žien a čakať odznova.
Ženské srdce má zvláštnu schopnosť rýchlej, ale bohužiaľ iba dočasnej regenerácie. Vídíte v podstate je ako dážďovka, ktorú keď rozpolíte, tak jej články dorastú späť.

pusu a pac Bella