Ľudia milujú návody, áno, áno je to tak. Síce nerozumiem prečo sa stále musíme riadiť podľa niečoho, niekoho a niečím. Máme návody na prípravu jedál, návody na zloženie poličky, návody použitie liekov, kozmetiky úúúplne všetkého na svete. Hej no, pravda, že človek sa socializuje od narodenia. Dieťa neustále napodobňuje svoje okolie a to hlavne preto, aby sa stal plnohodnotným členom spoločnosti. Toto sa dá logicky pochopiť.
AlE veľké ALE ... Dnes som sa tak prechádzala pomedzi poličky s knihami na obchodnej vo Svete knihy. Zabočila som do uličky, kde svietil nápis partnerské vzťahy. Aj keď ... a napriek všetkému môjmu odporu k literatúre tohto typu som sa začala prehŕňať v knihách v nádeji, že nájdem aspoň vtipný darček pre moje citovo a vzťahovo rovnako retardované kamarátky. Ako sa hovorí nechváľ deň pred koncom a knihu podľa obalu, rozhodla som sa odolať vábeniu s cyklamenovo ružovým prebalom a prečítať pár riadkov. Nie, nič sa nedialo, text rovnako umelý a lacný ako cyklamenovo ružový obal.
Veď už len počúvajte tie názvy Svadba za 365 dní, Ako si nájsť manžela, Nechal Vás ... nevadí príde iný, Mars a Venuša na 1000 spôsobov, Ako získať dokonalý vzťah. Samozrejme, na poslednej strane skoro každej knihy odvolávka na exaktný výskum z U.S.A.
Ako som sa tak dívala do poličky začala som rozmýšľať, ako je možné, že v tejto krajine a vôbec na tejto Zemi je ešte niekto slobodný? Veď predsa je to také jednoduché a zhrnuté do niekoľkých priamych, riadne zrozumiteľných bodov.
Napr.
Človek už nechce byť sám→príde do kníhkupectva →kúpi si knihu → vážne tomu verí J→hop šup do roka je svadba a žili šťastne až kým nepomreli.
Chorý scenár? Absolútne súhlasím. A tento názor mi nevyvráti nič iné, len to, keď sa fyzicky dotknem toho človeka, ktorý sa zúčastnil toho exaktného výskumu v U.S.A a žije šťastne až kým nepomrie.
Kde sa podel vlastný, úsudok, empatia, náklonnosť, city, ten super pocit v bruchu keď viete že to je tam ?? Naozaj to šlo všetko do hován? Neverím!
Už ako dieťa som neznášala návody. Možno preto som si myslela, že prášok na pranie je cukor a mamina špirála je na ústa, lebo pekne vonia. Hej no, ale vlastne to som ešte ani nevedela poriadne povedať ako sa volám. No takže to bola taká malá odbočka do môjho ranného detstva. Keď sa mi však rozvinula jemná motorika a koordinácia očí a rúk na vyššiu úroveň,spoznala som Kinder vajce. Už vtedy som zistila, že najlepšie ako zúžitkovať pribalený papierik s návodom, je z neho poskladať mini lodičku.
Síce sa mi pár krát stalo, že sa mi modré autíčko z Kinderka rozpadlo, lebo mu dobre nedržali kolieska, ale postupom času som odstránila všetky nedostatky a mohla si autíčko púšťať dole dvorom.
A presne o tom to je, ak keď najskôr budete mať kolieska na streche tak nech, budú to vaše kolieska na streche! A keď nabudúce dostanete Kinderko aspoň budete vedieť, že minule tie kolieska na streche nevypadali dobre a tak ich primontujete na podvozok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára